Odpovede: Bc. Zoltán Kurucz - hlavný fyzioterapeut neurorehabilitačnej kliniky Levita, kde pacientom pomáhajú v liečbe aj najmodernejšie roboty. Akú úlohu má v tomto procese fyzioterapeut?

Pánovi Michalovi sa z jedného dňa na druhý obrátil život naruby. Ostal ležiaci, nesebestačný, úplne odkázaný na pomoc okolia. Dnes sa s pomocou dokáže postaviť na vlastné nohy a dokonca zvládne aj krátku prechádzku. Toto je len jeden z príbehov, ktorého spoluautorom je hlavný fyzioterapeut neurorehabilitačnej kliniky Levita v Lehniciach. Za každým z nich však stojí odhodlanie a tvrdá práca.

Je pre mňa veľmi obohacujúce sledovať, ako dlhodobý kontakt s pacientmi umožňuje vytvárať silnejšie medziľudské vzťahy založené na dôvere, ale aj podpore. Aj keď práca s ľuďmi, ktorí majú ťažké životné osudy, nie je ľahká a ani to pravé pre každého fyzioterapeuta, mne prináša táto rozmanitosť a množstvo výziev, diagnóz a veľkých životných situácií veľký zmysel. Jednoducho povedané: každý deň mi prináša niečo nové.  

Aké obmedzenia pohybového aparátu majú najčastejšie vaši pacienti? Z akých diagnóz pramenia ich obmedzenia?

Naši pacienti ako najväčší problém vnímajú zníženú sebestačnosť a ťažkosti pri vykonávaní bežných denných činností. Tie pramenia z jednotlivých diagnóz, ktoré postihujú centrálny nervový systém, čiže mozog a miechu. Najčastejšie sa prejavujú vo forme porúch pohyblivosti určitých častí tela, porušenou koordináciou alebo chôdzou. Medzi najčastejšie diagnózy patrí napríklad cievna mozgová príhoda, detská mozgová obrna, Skleróza Multiplex, alebo traumatické poškodenia mozgu a miechy.

Keď vidíte takto chorých ľudí, veríte ešte v zázraky? Pri akej úspešnej liečbe a rehabilitácii pacienta ste si povedali, že toto je naozaj neuveriteľné?

Verím v zázraky. Vidím ich v mojej práci pravidelne. Ako veľký pokrok uvediem príbeh p. Michala (59r.), ktorého sme prijali na intenzívnu neurorehabilitačnú liečbu zhruba po polroku po jeho ťažkej cievnej mozgovej príhode. Bol to pán, ktorý mal celý život pred sebou, množstvo plánov a životných výziev. Z jedného dňa na druhý sa mu život obrátil naruby a nečakane sa ocitol v našich rukách. Ležiaci, nesebestačný, nedokázal sa posadiť, presunúť na invalidný vozík, nevedel urobiť ani krok. Bol jednoducho odkázaný na pomoc pani manželky a ostatných. Naše ciele boli na začiatku veľmi opatrné, nakoľko už za krátky čas stihol absolvovať 2 rehabilitačné pobyty v inom zariadení bez zjavného efektu. Avšak po jeho príchode do Levity sa začal jeho stav rapídne zlepšovať, po mesiaci intenzívneho tréningu sme začali s nácvikom stoja a ďalší mesiac s prvými krokmi. Momentálne sa už dokáže posadiť, presunúť na vozík aj späť a najmä, postaví sa s pomocou na vlastné nohy a učí sa chodiť s trojbodovou oporou. Táto životná výzva sa pre p. Michala ešte nekončí, čaká ho ešte tvrdá práca a veľká dávka trpezlivosti na ceste za lepším životom. Som však presvedčený, že každodenným tréningom a rehabilitáciou dosiahneme ďalšie zlepšenie jeho zdravotného a funkčného stavu.

Pacienti, ktorým sa náhle zmení život po porážke alebo po zranení mozgu a miechy sú častokrát apatickí, deprimovaní, bez vnútornej motivácie spolupracovať na zlepšení svojho zdravotného stavu. Ako sa snažíte motivovať takýchto pacientov ku spolupráci s vami?

Motivácia a adekvátna spolupráca je základným predpokladom dobrých výsledkov. Ochorenia mozgu a miechy zasiahnu celé telo, ovplyvňujú činnosť celého organizmu, vrátane psychiky. Motivovanie apatických a deprimovaných pacientov k spolupráci nie je ľahké. Vždy sa snažím prejaviť empatiu, pochopenie, aby vedeli, že som tu preto, aby som im pomohol. Osvedčilo sa mi stanovenie malých, dosiahnuteľných cieľov, ktoré pomôžu pacientovi identifikovať aj menšie pokroky. Častokrát práve toto je kľúčom k adekvátnej spolupráci, keď zažijú pocit úspechu. Rehabilitačné ciele sa snažím vytvoriť na základe záujmov pacienta a následne to integrovať do liečebného plánu. Ciele sa veľmi dobre stanovujú napríklad pomocou robotov (napríklad počet prejdených krokov alebo zasiahnutých cieľov pri využívaní digitálnych hier), ktoré dokážu nielen motivovať, ale aj presnejšie zmerať každý jeden, aj ten najmenší pokrok v rehabilitácii pacienta. Samozrejme, nikdy nezabudnem pochváliť pacienta, ponúknuť mu podporu, usmernenie, rovnako aj konštruktívnu kritiku.

Kde získavate informácie ohľadom najnovších neurorehabilitačných postupov? Kto je pre vás pri výkone vášho povolania osobou, ktorá vám osobne dá, okrem pacienta, dôležitú spätnú väzbu?

Pre moju prácu je neustále vzdelávanie sa veľmi dôležité. Fyzioterapia je dynamicky a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie. Hlavne preto, aby som mohol držať krok s najnovšími postupmi a technikami, potrebujem chodiť na rôzne školenia, certifikačné a špecializačné činnosti alebo na medzinárodné kongresy. Bez toho by som nevedel ponúknuť najlepšiu možné diagnosticko-terapeutické možnosti pre mojich pacientov. Zároveň vo svojej praxi spolupracujem s doktorkou MUDr. Jarmilou Petrovičovou, CSc.. Pani doktorka Petrovičová je úžasný človek a vynikajúca, skúsená lekárka. Vždy som nadšený, keď mám možnosť s ňou spolupracovať pri vyšetrení pacientov. Poskytne mi dôležité informácie o zdravotnom stave pacienta a tak môžem navrhnúť vhodný fyzioterapeutický program, ktorý bude zodpovedať jeho potrebám. Vďaka tejto spolupráci dokážeme poskytnúť pacientovi komplexnejšiu a efektívnejšiu starostlivosť, ktorá zabezpečí kontinuitu starostlivosti a liečby pacienta, od diagnózy až po jeho návrat do normálneho života.

Stretli ste sa aj s tým, že ľudia odmietajú robotickú rehabilitáciu napriek tomu, že by mohla byť pre nich prínosom?

Nestretol som sa s tým, že by ľudia odmietali robotickú rehabilitáciu. Stalo sa, že som mal pacienta, ktorý mal strach a nedôveru zo samotného prístroja. Všetko som mu trpezlivo vysvetlil a ukázal a spoločne sa nám podarilo prekonať strach. Neskôr sme sa na tom len smiali.

Čo by ste odkázali pacientom, ktorí sa ocitli na vozíku alebo s nejakým iným vážnym pohybovým handicapom?

Ochorenia znižujúce sebestačnosť pacientov sú obrovským zásahom do života každého pacienta a jeho rodiny. Náhla zmena zdravotného stavu a sociálneho statusu sú pre nás zdravých niekedy nepredstaviteľnou životnou lekciou. Rodinám a pacientom by som chcel odkázať, že akonáhle sa podarí prekonať prvotnú frustráciu a beznádej, začína sa pre nich nová životná etapa, ktorá bude plná nových životných situácií a výziev. Neváhajte sa obrátiť so žiadosťou o pomoc odborníkov, ktorí vás dokážu správne usmerniť a poskytnúť nielen odbornú, ale ja emocionálnu podporu.

Ďakujeme za rozhovor.

Zhovárala sa Juliana Murcínová