Mozog je centrom nervovej sústavy a zároveň náš najkomplikovanejší orgán, ktorý má unikátnu vlastnosť – plasticitu. Vďaka nej si dokážeme pamätať, učiť sa nové veci či dokonca znova naštartovať aj poškodenú časť mozgu.
V medicíne sa táto vlastnosť využíva pri liečbe neurologických ochorení, napríklad aj pri pacientoch po porážke.
Čo je to plasticita mozgu?
Je to schopnosť mozgu neustále vytvárať nové a meniť aktuálne spojenia medzi nervovými bunkami. Keď sa neuróny často aktivujú, ich spojenia sa zosilňujú, a keď sú menej aktívne, spojenia sa oslabujú alebo sa dokonca môžu úplne stratiť.
Ide o proces, ktorý je základom všetkého, čo sme sa v živote naučili – sedieť, chodiť, rozprávať, hrať na hudobný nástroj, bicyklovať... Všetky tieto veci sme si osvojovali postupným cvičením – opakovali sme slová, pohyby alebo iné činnosti, a to tak dlho, až sa v mozgu vytvorili medzi nervovými bunkami nové spojenia, nová mapa, laicky povedané, nový závit.
Plasticita mozgu nám umožňuje prispôsobovať sa novým situáciám a učiť sa nové veci. Okrem toho sa využíva aj na rozličné terapeutické účely, napríklad v logopédii, psychoterapii či fyzioterapii.
Ako plasticitu mozgu využiť v náš prospech?
Nové prepojenia v mozgu pomáha vytvárať každá nová a pravidelne sa opakujúca činnosť, ktorá je pre nás spočiatku zložitá a sme pri nej nútení prekračovať hranice svojej komfortnej zóny.
Samozrejme, neuroplasticita nezabráni rozvoju neurodegeneratívnych ochorení (napríklad Parkinsonovej alebo Alzheimerovej choroby), ale tréning mozgu pomáha spomaľovať progres ochorenia.
Schopnosť vytvárať nové spojenia však mozog nestráca ani po úraze, cievnej mozgovej príhode alebo iných ochoreniach, ktoré ovplyvňujú jeho štruktúru a fungovanie.
V prípade poškodenia niektorej časti mozgu sa dá vďaka správnemu cvičeniu, stimulácii a učeniu poškodené „mapy“ v mozgu znovu vytvoriť na nových miestach mozgu. Na základe toho vznikla aj nová medicínska disciplína – neurorehabilitácia.
Je to liečba s multidisciplinárnym prístupom, ktorá zahŕňa spoluprácu neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, ortopéda, psychológa, logopéda, a iných odborníkov.
Keď mozog nevládze, prichádzajú na pomoc roboty
Použitie robotických zariadení v neurorehabilitácii môže pomôcť pacientom dosiahnuť lepšie výsledky v kratšom čase v porovnaní s tradičnými formami rehabilitačnej terapie. „Cielenými pohybmi a cvikmi znova prebúdzame mozog, vytvárame v ňom nové spojenia, ale je to proces, ktorý si vyžaduje veľa opakovaní. V tomto smere sú pre fyzioterapeutov, ale najmä rehabilitujúcich pacientov mimoriadne nápomocné robotické neurorehabilitačné prístroje, ktoré pomáhajú tisícky ráz a správne opakovať každý pohyb, ktorý sa človek učí. Žiadny fyzioterapeut, nech by bol akokoľvek šikovný, fyzicky zdatný a silný, to s pacientom nedokáže sám a tak presne ako robot,“ vysvetlil MUDr. Matej Fülöp, lekár FBLR z neurorehabilitačného zariadenia Levita v Lehniciach, ktorý opisuje spôsob, ako sa tvárnosť mozgu a roboty využívajú pri navracaní ľudí s poškodeným mozgom späť do života. V mozgu ľudí po porážke či iných poškodeniach sa vďaka intenzívnej rehabilitácii s robotmi vytvárajú nové spojenia, ktoré im opäť umožnia sedieť, chodiť, koordinovať pohyb. Vďaka plasticite tohto orgánu sa pacientom zlepšuje koordinácia pohybov, posilňujú sa svaly a zdokonaľuje sa mobilita, rovnováha a ich celkový stav.
Autor a foto: TRUMPETER
Dopujete sa počas chrípkovej sezóny C vitamínom? Lekári tvrdia, že to nestačí. Ak chcete byť aj počas zimy naozaj fit a nechcete, aby vás skolila chrípka a prechladnutie, mali by ste užívať najmä vitamín D3.
Určité aktivity a prostredie môžu spôsobovať nepríjemnú bolesť zubov. Najmä, ak ich nemáte v poriadku.
Je šetrná k pleti a výborne ju čistí a hydratuje. Čo je micelárna voda a aké má účinky?
Poznáme klasické, digitálne aj bezkontaktné infračervené teplomery. Ako ale vybrať ten správny?
