svetovy den bez tabaku 2017Cieľom tohto dňa je informovať najmä mladých ľudí o nepriaznivých vplyvoch fajčenia na organizmus, podporiť a chrániť deti pred aktívnym a pasívnym fajčením a podporovať efektívne stratégie redukovania konzumácie tabaku.

Tohtoročným heslom dňa bez tabaku je „Tabak – hrozba pre rozvoj“.

Cieľom tohtoročnej kampane je zdôrazniť negatívny dopad užívania tabakových výrobkov na zdravie a tým aj na ekonomiku a trvalý rozvoj. Poukázať na potrebu neustálej informovanosti verejnosti o zhubných účinkoch fajčenia na telesné aj duševné zdravie. Vyzvať vlády, aby naďalej prijímali účinné opatrenia na zníženie ponuky a dopytu po všetkých formách cigariet a iných produktov určených na fajčenie, či už sú s obsahom nikotínu alebo bez neho.

Fajčenie je najvýznamnejšou príčinou smrti, ktorej možno predísť. Škodliviny dymu pri fajčení sa po vdýchnutí vstrebávajú do krvi a tým sa dostávajú do celého organizmu. Zdraviu škodlivé zložky sa nachádzajú v tabakových listoch, tabakovom a cigaretovom dyme. Dym pri vdýchnutí obsahuje nikotín, oxid uhoľnatý, karcinogény dechtu, aldehydy, amoniak, toxické látky, alergény a iné zdraviu škodlivé látky.

Pri aktívnom fajčení ide o priame vdychovanie dymu fajčiarom z cigarety do pľúc cez filter. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4000 chemických látok, z čoho 43 látok sú dokázanými karcinogénmi. Pasívny fajčiar pritom nechcene vdychuje približne 400 chemických látok bez filtra. Proces nedobrovoľného vdychovania dymu nefajčiarmi prebieha najmä v domácnostiach, baroch či reštauráciách. Najhoršie účinky má pasívne fajčenie na plod fajčiacej matky, ktoré môže viesť k predčasným pôrodom, nízkej pôrodnej hmotnosti, alebo až poškodeniu plodu. Tento typ fajčenia má súvislosť aj so syndrómom náhleho úmrtia novorodencov, častým zápalom dýchacích ciest, redukciou pľúcnych funkcií u detí a astmou.

Fajčenie je rizikovým faktorom viacerých ochorení a podľa WHO je zodpovedné za:

  • 75% chronických pľúcnych chorôb – chronická obštrukčná choroba pľúc,...
  • 30% nádorových chorôb – rakovina pľúc, ústnej dutiny, hrtana, ale aj prsníka, maternice,...
  • 20% kardiovaskulárnych chorôb – ischemická choroba srdca, ateroskleróza,...

Závislosť na fajčení spôsobuje nikotín, ktorý je zodpovedný aj za chuť, arómu tabaku a stimulačný účinok na centrálnu nervovú sústavu. Vo svete fajčí približne 1,1 miliardy ľudí a na ochorenie súvisiace s fajčením zomiera priemerne 3,5 milióna osôb ročne. Každoročne sa pokúsi s fajčením prestať viac ako 35 miliónov ľudí, ale len 5% z nich naozaj s touto závislosťou prestane.

Prečo prestať s fajčením?

  • normálna hladina kyslíka sa obnoví po 8 hodinách
  • riziko infarktu klesá zhruba po 24 hodinách
  • funkčnosť pľúc a krvný obeh sa zlepšuje po 2 týždňoch
  • ústup kašľa a dýchavičnosti nastáva po 1 - 9 mesiacoch
  • približne po 2 rokoch klesá riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení
  • riziko pľúcnych ochorení a rakoviny sa vyrovnáva na úroveň nefajčiara až po 12 - 15 rokoch

Na Slovensku fajčí približne 1,6 milióna ľudí, z toho 55% mužov a 45% žien. Najväčšia skupina ľudí začína s fajčením už pred 15 rokom života.

Pripravilo:
Oddelenie výchovy k zdraviu
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci

Použitý zdroj:

1) OCHABA, R., MALCHÁREK, J. a kol.: Fajčenie detí a dospievajúcej mládeže. Občianske združenie Športom proti drogám, 2009, 80 s. ISBN 978-80-970298-2-1.
2) OCHABA, R., ROVNÝ, I., BIELIK, I.: Ochrana detí a mládeže, Tabak, alkohol a drogy. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, 2009, 184 s. ISBN 978-80-7159-175-7.
3) Svetová zdravotnícka organizácia, 2017. Dostupné na internete: www.who.sk.