Nápor na psychický stav človeka sa v súčasnosti stále zvyšuje. Okolité prostredie na nás vytvára tlaky a má určité nároky, ktorým keď sa nedokážeme prispôsobiť, môže dôjsť k narušeniu psychického zdravia.
Náš mozog je orgán, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, ako prežívame jednotlivé životné situácie a ako na ne reagujeme. Schopnosti prispôsobovania si môžeme udržovať, zlepšovať či posilňovať – aktivitou, učením, výchovou, najmä však súborom aktivít - zdravým životným štýlom, ktorý tvorí podstatu všeobecnej prevencie chorôb.
Ľudský mozog je najkomplikovanejšia a zároveň najmenej objasnená časť ľudskej anatómie. Vedecké fakty o mozgu:
- mozog váži približne 1300 až 1600 g
- pozostáva z viac ako 100 miliárd neurónov – mozgových (nervových) buniek
- v mozgu je viac ako 150 000 km krvných ciev
- bez kyslíka dokáže mozog prežiť 4 – 6 minút, potom začne odumierať
- mozog spotrebováva viac informácii ako encyklopédia
- je viac aktívny v noci ako cez deň
- spotrebováva 20 % kyslíka z krvného obehu
- nervový impulz môže dosiahnuť rýchlosť 274 km/h
- spotrebuje energiu rovnajúcu sa 10 wattovej žiarovky
Človek v priebehu života prichádza o časť neurónových spojení, čím sa činnosť mozgu spomaľuje, človek nie je schopný pohotovo reagovať, začína zabúdať a pod. Na to, aby mozog nestrácal svoju výkonnosť, ho musíme vedieť trénovať. Treba ho neustále zamestnávať, aby nezlenivel. Medzi základné a jednoduché spôsoby ako trénovať mozog sa zaraďuje hádanie, lúštenie krížoviek, sudoku, hlavolamov, pexeso, hranie rôznych spoločenských hier, šach a iné.
Niekoľko tipov pre dobrú pamäť:
- pozitívny postoj – pozitívne myslenie, optimizmus a prekonávanie samého seba
- koncentrácia – čím sme sústredenejší, tým je naša pamäť lepšia
- asociácie – všetko so všetkým súvisí, každá situácia, mnoho situácií na seba nadväzuje
- selekcia – nezaťažujme si pamäť deprimujúcimi, priemernými a zbytočnými myšlienkami a informáciami, ale selektujme ich
- vizualizácia – prostredníctvom obrazov si vytvárajme vlastné obrazy, mozog si ich tak lepšie zapamätá
- intelektuálna zvedavosť – čím máme viac vedomostí, tým ľahšie nasávame nové, ďalšie informácie
- stres- depresia, strach a úzkosť prispievajú k poruchám pamäti
- emócie – čím viac je informácia spojená so silnou emóciou, tým lepšie sa nám vtisne do pamäti
- odpočinok – mozog si musí aj oddýchnuť, preto nesmieme zabúdať na relax
- okysličovanie – fyzická a intelektuálna aktivita zvýši prietok krvi, čím si vytvárame optimálne podmienky pre činnosť pamäti
- precvičovanie pamäti – hranie spoločenských a vedomostných hier, sledovanie vedomostných súťaží a pod.
Mozog je orgán, ktorým si myslíme, že myslíme. Tak ako my potrebujeme mozog, tak potrebuje aj on nás, preto naň nesmieme zabúdať, musíme sa mu venovať a neustále mu vytvárať priaznivé prostredie počas celého roka/ celého života.
Cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog a jeho činnosť, hovoriť o mozgových ochoreniach, spôsoboch ich liečby, ale najmä ich prevencie.
Pripravilo:
Oddelenie hygieny a podpory zdravia
Referát výchovy k zdraviu
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci
zdroj foto: pixabay.com

Horúce letné obdobie si vieme najlepšie predstaviť niekde pri vode a užívať si príjemnú pohodu. Čo ak sa však teploty vyšplhajú príliš vysoko? Ako sa máme správne zariadiť a zvládnuť ich bez ujmy? Extrémne teploty nám dávajú poriadne zabrať. Vplývajú na náš fyzický, ale aj psychický stav.
Väčšina hľadá návod na pevné zdravie a minimum preležaných dní v posteli. Málo kto si dovolí v dnešnej dobe byť „chorý" a prísť o časť výplaty v práci. Návšteva lekára ani tá nie je zadarmo. Návrat k prírode, pohyb a striedmosť sú správne kroky k udržaniu si zdravia a vitality.
Menštruácia pre niektoré ženy znamená bežnú súčasť každého mesiaca, pre iné zas nekonečne dlhé dni plné bolesti a kŕčov. Čo tieto kŕče vlastne znamenajú, čo ich spôsobuje a ako ich zmierniť, práve na tieto otázky sa budeme snažiť dať odpoveď v tomto článku.



