tyzden mozgu mNápor na psychický stav človeka sa v súčasnosti stále zvyšuje. Okolité prostredie na nás vytvára tlaky a má určité nároky, ktorým keď sa nedokážeme prispôsobiť, môže dôjsť k narušeniu psychického zdravia.

Náš mozog je orgán, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, ako prežívame jednotlivé životné situácie a ako na ne reagujeme. Schopnosti prispôsobovania si môžeme udržovať, zlepšovať či posilňovať – aktivitou, učením, výchovou, najmä však súborom aktivít - zdravým životným štýlom, ktorý tvorí podstatu všeobecnej prevencie chorôb.

Ľudský mozog je najkomplikovanejšia a zároveň najmenej objasnená časť ľudskej anatómie. Vedecké fakty o mozgu:

  • mozog váži približne 1300 až 1600 g
  • pozostáva z viac ako 100 miliárd neurónov – mozgových (nervových) buniek
  • v mozgu je viac ako 150 000 km krvných ciev
  • bez kyslíka dokáže mozog prežiť 4 – 6 minút, potom začne odumierať
  • mozog spotrebováva viac informácii ako encyklopédia
  • je viac aktívny v noci ako cez deň
  • spotrebováva 20 % kyslíka z krvného obehu
  • nervový impulz môže dosiahnuť rýchlosť 274 km/h
  • spotrebuje energiu rovnajúcu sa 10 wattovej žiarovky

Človek v priebehu života prichádza o časť neurónových spojení, čím sa činnosť mozgu spomaľuje, človek nie je schopný pohotovo reagovať, začína zabúdať a pod. Na to, aby mozog nestrácal svoju výkonnosť, ho musíme vedieť trénovať. Treba ho neustále zamestnávať, aby nezlenivel. Medzi základné a jednoduché spôsoby ako trénovať mozog sa zaraďuje hádanie, lúštenie krížoviek, sudoku, hlavolamov, pexeso, hranie rôznych spoločenských hier, šach a iné.

Niekoľko tipov pre dobrú pamäť:

  • pozitívny postoj – pozitívne myslenie, optimizmus a prekonávanie samého seba
  • koncentrácia – čím sme sústredenejší, tým je naša pamäť lepšia
  • asociácie – všetko so všetkým súvisí, každá situácia, mnoho situácií na seba nadväzuje
  • selekcia – nezaťažujme si pamäť deprimujúcimi, priemernými a zbytočnými myšlienkami a informáciami, ale selektujme ich
  • vizualizácia – prostredníctvom obrazov si vytvárajme vlastné obrazy, mozog si ich tak lepšie zapamätá
  • intelektuálna zvedavosť – čím máme viac vedomostí, tým ľahšie nasávame nové, ďalšie informácie
  • stres- depresia, strach a úzkosť prispievajú k poruchám pamäti
  • emócie – čím viac je informácia spojená so silnou emóciou, tým lepšie sa nám vtisne do pamäti
  • odpočinok – mozog si musí aj oddýchnuť, preto nesmieme zabúdať na relax
  • okysličovanie – fyzická a intelektuálna aktivita zvýši prietok krvi, čím si vytvárame optimálne podmienky pre činnosť pamäti
  • precvičovanie pamäti – hranie spoločenských a vedomostných hier, sledovanie vedomostných súťaží a pod.


Mozog je orgán, ktorým si myslíme, že myslíme. Tak ako my potrebujeme mozog, tak potrebuje aj on nás, preto naň nesmieme zabúdať, musíme sa mu venovať a neustále mu vytvárať priaznivé prostredie počas celého roka/ celého života.

Cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog a jeho činnosť, hovoriť o mozgových ochoreniach, spôsoboch ich liečby, ale najmä ich prevencie.

Pripravilo:
Oddelenie hygieny a podpory zdravia
Referát výchovy k zdraviu
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci

zdroj foto: Image courtesy of dream designs at FreeDigitalPhotos.net