Čokoholici však nemusia mať výčitky. Ak sa totiž čokoláda konzumuje v primeranom množstve a dobrej kvalite, okrem potešenia zo skvelej chuti má tiež pozitívny vplyv na zdravie.

Zásadné je konšovanie
Na čokoláde si každý rád pochutná. Viete však, ako sa táto obľúbená lahôdka vyrába? Jej základnou surovinou sú kakaové bôby. Tie sa ešte na plantážach ošúpu a semená sa nechajú sfermentovať. Vďaka tomu sa z nich odstráni prirodzene trpká chuť. Následne sú takto vykvasené semená sušené, neskôr balené a expedované na ďalšie spracovanie. Typicky hnedú farbu a čokoládovú chuť im dodá až praženie. Po opražení sa bôby drvia a melú na kakaovú masu – surový materiál, z ktorého vznikajú aj všetky ostatné kakaové výrobky. Avšak pre získanie kvalitnej čokolády je najdôležitejší proces konšovania, teda niekoľkohodinového, či v prípade tých najkvalitnejších čokolád, aj niekoľkodňového premiešavania.

Poklad z Južnej Ameriky
Čokoládu ľudia milujú už dlhé tisícročia, no nie vždy mala takú podobu ako dnes. Kakaové bôby poznali už Aztékovia a Mayovia dávno pred tým, než Európania objavili Ameriku. Tí ju do Európy priniesli až v 16. storočí. Konkrétne Španieli ako prví podávali čokoládu podľa pôvodného aztéckeho receptu, vo forme horkého koreneného nápoja s čili papričkami a vanilkou. Neskôr recept pozmenili – vynechali čili a pridali iné chutnejšie korenia, ako škoricu, klinčeky či aníz. Takto pripravený čokoládový nápoj sa pomerne rýchlo stal veľmi módnou záležitosťou v celej Európe, ale aj iných častiach sveta. Spočiatku bol však výsadou majetnejších a pil sa len pri slávnostných príležitostiach a vzácnych návštevách.

Až vďaka priekopníckym vynálezom z 19. storočia sa čokoláda začala vyrábať masovo a v takej podobe ako ju poznáme dnes – jemne sa rozpúšťajúca tabuľka čokolády v množstve rôznych príchutí. Jedným z vynálezov bol aj vznik prvej mliečnej čokolády, ktorá dala základ preslávenej švajčiarskej čokoláde. Švajčiar Daniel Peter v roku 1875 do čokolády primiešal kondenzované mlieko, s ktorým na trh prišiel jeho krajan, slávny Henry Nestlé. Neskôr sa čokoláda stala zaujímavou aj z ekonomického hľadiska. V roku 1925 sa na burze začalo obchodovať s kakaovými bôbmi. K rozšíreniu výroby však paradoxne prispeli aj obe svetové vojny, kedy vojakom v balíčkoch dodávali čokoládu. Po skončení 2. svetovej vojny bola čokoláda prístupná už aj pre ostatné vrstvy obyvateľstva, a tým začala skutočná masová spotreba.

Čokoládou ku zdraviu
O čokoláde je tiež známe, že sa istý čas predávala aj v lekárni. Hoci ju dnes považujeme skôr za sladkú maškrtu, stále platí, že v prípade konzumovania kvalitnej čokolády v primeranom množstve má pozitívne účinky na zdravie človeka. Kvalitná horká čokoláda je bohatým rastlinným zdrojom antioxidantov, ktoré okrem iného chránia krvný obeh, čím dokážu znížiť riziko infarktu až o polovicu. Čokoláda obsahuje tiež horčík, a ten priaznivo pôsobí na prekrvenie a činnosť mozgu, čo oceňujú predovšetkým študenti počas skúškového obdobia. Zaujímavosťou je tiež, že hoci sa sladkosti spájajú so zubnými kazmi, práve kvalitná čokoláda vďaka obsahu flóru a tanínu naše zuby pred nimi cháni. Vďaka obsahu tryptofanu, ktorý zvyšuje hladinu serotonínu, nám čokoláda dokáže upokojiť nervy a zdvihnúť náladu. A práve tieto pocity šťastia a dobrej nálady oceňuje nejeden milovník čokolády.

Hnedá, biela, ružová
Od tridsiatych rokov, kedy bola vynájdená biela čokoláda, na výrobu ktorej sa používa kakaové maslo, no nie kakaová hmota, sme dlhé desaťročia poznali tri základné druhy čokolád: horkú, mliečnu a bielu. Na začiatku tohto roku mohli milovníci čokolády po prvý krát ochutnať nový, štvrtý druh – rubínovú čokoládu. Vyrába sa z rubínových kakaových bôbov, ktoré sú jednou z odrôd kakaovníku. Má sladko kyslú chuť s nepatrnou kakaovou arómou typickou pre tradičné čokolády. Na pulty predajní sa dostala najskôr Japonsku a Južnej Kórei ako nová príchuť tyčinky Kit Kat. V týchto mesiacoch sa postupne rozširuje aj na európskych trhoch.

Autor: NEUROPEA
Zdroj foto: pixabay.com