Podobný trend ukazujú aj regionálne štatistiky z Košického kraja, kde len za prvý polrok 2016 zaznamenali takmer až 20 percentný nárast počtu nových prípadov detskej cukrovky v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku.

MUDr. Adriana Dankovčíková v ordináciiTrend pribúdania detí s cukrovkou je zaznamenaný aj celosvetovo. Ročne podľa odhadov pribúda približne 2-5% nových prípadov, najviac vo vekovej skupine do 6 rokov. Presnú príčinu veda ešte neodhalila, lekári sa ale prikláňajú k názoru, že je to kombinácia viacerých génov a okolností, ako vysvetľuje MUDr. Adriana Dankovčíková, detská endokrinologička z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach: „Detská cukrovka je autoimunitné ochorenie, čo znamená, že telo si tvorí protilátky proti vlastnému orgánu. U nás v nemocnici to deťom vysvetľujeme ich jazykom, že je to ako antivírusový program v počítači, ktorý maže ich vlastný súbor, až kým ho takmer úplne nezmaže. Pankreas teda prestane po čase tvoriť inzulín, ktorý je potrebný na správny metabolizmus cukrov a musí sa následne do detského organizmu dodávať umelo - pomocou injekcií. Nevieme presne určiť, o túto autoimunitnú reakciu spúšťa, ale v poslednej dobe sa čím ďalej tým viac hovorí o vplyve znečisteného životného prostredia, nedostatku D vitamínu, enterovírusoch a svoju rolu hrá aj dĺžka dojčenia a stres. Deti, ktoré prekonajú väčší stres, napr. z úmrtia blízkeho človeka alebo rozvod rodičov, majú dokonca trojnásobne vyššie riziko, že dostanú cukrovku. Aj keď väčšinu faktorov ovplyvniť nevieme, za čiastočnú prevenciu môžeme považovať zdravý životný štýl - pestrú čerstvú stravu a dostatok pohybovej aktivity, nevystavovanie dieťaťa zbytočným stresovým situáciám, dojčenie a dostatočnú hladinu vitamínu D.“

Cukrovka 1. typu postihuje najčastejšie deti od 10 do 14 rokov, nevyhýba sa ani mladším vekovým kategóriám. Čoraz častejšie sa objavuje u detí v predškolskom veku. Vyskytuje sa ale aj u batoliat dojčiat do veku 1 roka, tieto prípady však ale bývajú oveľa zriedkavejšie. Ak sa objaví cukrovka v prvých 6 mesiacoch života, obvykle sa nejedná o spomínanú cukrovku 1. typu, ale o vrodenú genetickú poruchu tvorby inzulínu. Za prvé príznaky cukrovky 1. typu sa považuje neustále časté močenie a pocit smädu, kvôli čomu sa dieťa počas noci budí, úbytok na hmotnosti – dieťa chudne napriek veľmi dobrej chuti do jedla, je unavené a slabé, sťažuje sa na zhoršenie zraku. V neskorších štádiách sa pridružuje vracanie a sťažené dýchanie, tzv. diabetická ketoacidóza. pri ktorej sa dieťa môže ocitnúť v ohrození života. „Rodičia často prvé príznaky nezbadajú, aj keď sú ľahko identifikovateľné. Časté močenie si napríklad vysvetľujú nadmerným príjmom tekutín v dôsledku neuhasiteľného smädu dieťaťa a naopak. Mali by ale spozornieť, ak má dieťa dobrý apetít a napriek tomu schudne, napr. 5 kg za dva týždne. Ak pri tom objavia aj poruchy zraku, napr. rozmazané videnie, je potrebné kontaktovať pediatra, ktorý urobí základné vyšetrenie z moču či krvi a do 5 minút vie diagnózu. V prípade, že sa potvrdí cukrovka, odošle dieťa k špecialistovi – detskému endokrinológovi, ktorý nastaví liečbu a vysvetlí všetko potrebné, čo je pri tomto ochorení dôležité dodržiavať,“ vysvetľuje MUDr. Dankovčíková.

Liečba detskej cukrovky spočíva v úprave stravy a v pravidelnom každodennom dávkovaní inzulínu, či už pomocou pera, alebo u vhodných pacientov aj sofistikovanejším spôsobom – inzulínovou pumpou. Inzulínové pumpy vyzerajú ako malé elektronické hry, a v pravidelných intervaloch dávkujú do tela dieťaťa nastavené dávky inzulínu. Pri jedle, fyzickej aktivite či akejkoľvek zmene režimu však rodič musí sledovať cukor v krvi a pomocou výpočtov upraviť danú dávku tak, aby ho dieťa nemalo ani nedostatok ani nadbytok. Zatiaľ ešte totiž neexistujú natoľko inteligentné pumpy, ktoré by fungovali ako náhradný umelý pankreas a neustále automaticky sledovali hladiny cukru a sami si vedeli prispôsobiť dávkovanie. „Táto diagnóza, ako aj inzulínová pumpa, síce zmenia život človeku od základov, ale časom si rodič na to zvykne. Váženie potravín a neustále prepočítavanie dávok už beriem ako samozrejmosť. Dieťa s diabetom si v podstate môže prežiť normálny život, aj keď s určitými obmedzeniami. Naša Kristínka chodí s ostatnými deťmi do materskej školy, v lete navštevujeme kúpalisko, podnikáme rôzne výlety, v septembri nastupuje dokonca do folklórneho súboru. Vďaka inzulínovej pumpe je plánovanie a vykonávanie bežných aktivít jednoduchšie,“ opisuje svoju skúsenosť pani Katarína Baranová, mamička 4 ročnej Kristínky, ktorá trpí detskou cukrovkou.

Vedci v súčasnosti pracujú na tom, aby bola liečba cukrovky 1. typu v budúcnosti efektívnejšia. „U detí s rozvinutou chorobou sa do budúcna uvažuje o transplantácii beta buniek či aplikácii inteligentných inzulínových púmp, ktoré by fungovali ako umelý pankreas,“ uzatvára MUDr. Dankovčíková.