Nemáme čas ísť k lekárovi, ťažkosti pripisujeme svojmu náročnému zamestnaniu, veku či hmotnosti. Mnohé ženy sa utešujú tým, že majú napriek problémom hladké lýtka, bez vystúpených žíl. Nohy spočiatku môžu byť zvonku pekné, bez akýchkoľvek príznakov poškodenia.

Ťažké, bolestivé nohy, časté kŕče a opuchy sú však prvými príznakmi vážneho zdravotného problému – CHŽO, ktoré môže mať dlhotrvajúce následky. Drobné žily a kŕčové žily, ak už sú viditeľné, nie sú iba estetickým problémom, ale vážnym zápalovým ochorením žíl, ktoré je od začiatku potrebné liečiť liekom.
Na Slovensku sa pred dvomi rokmi uskutočnil prvý ultrasonografický skríning ochorenia, ktorý priniesol alarmujúce výsledky. Až 73 percentám Slovákov diagnostikovali klinické prejavy chronickej žilovej nedostatočnosti, teda iba 27 percent Slovákov malo žily zdravé! Až u 55 percent vyšetrených ľudí ultrazvuk odhalil závažnejšie formy žilového ochorenia. Počiatočné štádium ochorenia – takzvané metličky (teleagiektázie) sa zistili u 19 percent Slovákov.
Vo svete je situácia podobná. Chronické žilové ochorenie (CHŽO) patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia v civilizovaných krajinách, kde naň trpí 40 až 60 percent žien a 15 až 35 percent mužov. Najzávažnejšia forma ochorenia – vred predkolenia sa vyskytuje u jedného percenta populácie. Na Slovensku sa varixy dolných končatín našli u 60,5 percenta žien.
CHŽO nezasahuje len pacienta, ale celú spoločnosť, pretože významne zvyšuje zdravotné náklady. Nejde len o priame peňažné výdavky na diagnostiku či liečbu, ale aj o nepriame ekonomické straty – práceneschopnosť a trvalé poškodenie organizmu a invaliditu následkom ochorenia. CHŽO je teda vážny medicínsky i ekonomický problém. Lekári varujú pred podceňovaním prvých príznakov CHŽO. Odďaľovanie návštevy lekára znamená zachytenie ochorenia až vo vyšších, ťažšie liečiteľných štádiách.
Každý, kto si chce dať prezrieť a odborne vyšetriť žily nôh, môže navštíviť mobilnú ambulanciu s logom Hnutie za zdravé nohy. Odborníci s vyšetrovacími prístrojmi navštívia v priebehu 3 mesiacov až 46 miest a obcí. Pri CHŽO nejde len o kozmetický problém, či zanedbateľné kŕče a bolesti nôh. Vždy ide o CHŽO, ktoré treba liečiť od prvých príznakov.

Čo je chronické žilové ochorenie?

CHŽO sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Prvými prejavmi býva najčastejšie bolesť, pocit ťažkých nôh, únava, napätie v nohách, nočné kŕče a opuchy.
CHŽO je zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie. Prvé štádium môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky, či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pri objavení sa prvých príznakov by mal pacient navštíviť odborného lekára, ktorý zistí rozsah ochorenia a určí vhodnú liečbu.

Žilový systém nôh

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi desať percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux – obrátený tok krvi. Pri vyšetreniach ho treba hľadať v oboch žilových systémoch, opísať jeho začiatok, dráhu a koniec.

Prečítajte si aj: Opuchnuté nohy môžu signalizovať vážne ochorenie

Rozvoj chronického žilového ochorenia

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch, ukážu sa kŕčové žily – varixy.
Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi – refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy – teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až 59 percentám neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia!

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.
Kŕčové žily sa môžu skomplikovať zápalom, vznikom zrazeniny – trombu, ktorý môže viesť až k pľúcnej embólií a tiež prasknutím varixu a následným žilovým krvácaním!

Prvotnou príčinou CHŽO je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces čiastočne zamedzuje odtok žilovej krvi z dolných končatín.
Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev. Krvný prietok sa spomaľuje, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo poškodzuje cievnu výstelku, vznikajú poruchy jej funkcií a následne zápal.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo, zhoršuje sa vyživovanie kože, zmeny môžu viesť až k vredu predkolenia.
Samostatnou skupinou v rámci CHŽO je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Žilový pretlak sa prenáša aj do malých ciev a kapilár, postupne sa objavuje chronický zápal s ďalšími možnými následkami.

Rizikové faktory vzniku chronického žilového ochorenia

Neovplyvniteľné

• dedičná predispozícia - varixy, vredy predkolenia, žilová tromboembólia či trombofília v rodinnej anamnéze
• vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj až štvornásobne oproti 40-ročným)
• ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)
• tehotenstvo (najmä opakované) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, nárast však musí byť kontrolovaný
• väčšia výška – prináša väčší tlak vnútri žíl, ťažší transport krvi proti gravitácii
• prekonaná žilová trombóza – chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená).

Ovplyvniteľné

• užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba
• nadváha a obezita
• nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien, chôdza po mestskej dlažbe
• nedostatok vlákniny, častá zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)
• nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch
• horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť
• fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu stien ciev)
• časté pridlhé sedenie na toalete (zhoršený prietok krvi v žilách nôh v kombinácii so zvýšeným vnútrobrušným tlakom pri defekácii).

Štádiá chronického žilového ochorenia

CHŽO sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. Klasifikácia žilových chorôb bola vytvorená na základe mezinárodnej dohody a zahŕňa nielen prejavy ochorenia (C = klinika), ale určuje aj etiológiu (pôvod) (E = etiológia), lokalizuje zmeny (A = anatómia) a určuje patofyziologické aspekty ochorenia (P = patofyziológia).

C0 – vyšetrením a pohmatom nezistené žiadne znaky žilového ochorenia.
C0s – pocit ťažkých nôh, únava, pocit napätia a opúchania, horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, bolesti nôh a podobne.
C1 – prítomné rozšírenie sieťových žíl – metličky (teleangiektázie) alebo rozšírené drobné koncové žily.
C2 – prítomné kŕčové žily, varixy
C3 – viditeľné opuchy
C4 – zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl – pigmentácia a/alebo ekzém, lipodermatoskleróza, biela atrofia
C5 – trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu.
C6 – trofické zmeny na koži s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu.

Diagnostika chronického žilového ochorenia

Najtypickejšou formou CHŽO sú najmä kŕčové žily – varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi ochorenia v ranných štádiách – ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú, alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia.
Diagnostika sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj v poležiačky. Vyšetrovacie metódy sa delia na tri stupne podľa zisteného klinického štádia ochorenia.

1. stupeň - klinické vyšetrenie (anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja
2. stupeň – neinvazívne vyšetrovacie metódy, podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy.
3. stupeň – invazívne vyšetrovacie postupy (flebografia, priame merania žilových tlakov,CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS)

Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú praktickí lekári ako aj internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupńa indikujú a vykonávajú odborní lekári – angiológovia a angiochirurgovia. Niektoré diagnostické postupy sa vykonávajú len v špecializovaných centrách.

 

• Klinické vyšetrenie – zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti opuchy. Lekár sa pýta na
• čas, kedy sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie na konci dňa, čím je ochorenie závažnejšie tým skôr počas dňa bolesti prichádzajú)
• polohu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie pri dlhom stoji alebo sede, ustupujú v ľahu a pri chôdzi)
• teplotu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli)
• hormonálny stav (sú intenzívnejšie pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej liečby).

Anamnéza – lekár pátra po rizikových faktoroch vzniku a rozvoja ochrenia.
Fyzikálne vyšetrenie – inšpekciou sa zisťuje prítomnosť varixov, prípadných opuchov a rôznych farebných a trofických zmien kože a podkožia.

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy

• vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj – používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu
• duplexná sonografia – je nutná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu. DUS sa robí u pacientov s výraznými opuchmi, kožnými zmenami či vredom a u všetkých pacientov pred plánovanou operáciou varixov.

Terapia sa volí podľa zisteného štádia ochorenia a problémov pacienta.

Liečba chronického žilového ochorenia

Liečba musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby sa používa kompresívna terapia, medikamentová terapia – liečba venofarmakom, sklerotizačná a chirurgická terapia.

Medikamentová liečba

CHŽO je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekom – venofarmakom. Venofarmaká sú buď látky prírodného pôvodu alebo ide o syntetické látky. Sú určené na liečbu varixov, chronickej žilovej nedostatočnosti, lymfatických opuchov. Účinkujú aj na pocit ťažkých nôh, únavu nôh, kŕče, bolesti a opuchy dolných končatín.
Lekári neodporúčajú užívanie výživových doplnkov namiesto liečby liekom. Množstvo prípravkov, ktoré sľubujú riešenie zdravotných problémov sú v skutočnosti len potraviny. Pretože sa však predávajú v lekárňach a navyše vo forme tabliet, kapsúl, či kvapiek, čo je typické pre lieky, môžu byť často nesprávne vnímané a mnohí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom.

Rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom

Liek

• Garancia obsahu, výroby a účinku

Účinnosť každého lieku je potvrdená množstvom klinických štúdií a neustálym prísnym dohľadom. Výrobný proces liekov je vždy starostlivo dokumentovaný a každá zmena výroby musí byť znovu schválená štátom. Tak je zabezpečená rovnaká kvalita, bezpečnosť a účinok lieku.

• Registrácia

Každému začiatku predpisovania a predaja lieku predchádza zložitý kontrolný proces. Výrobca musí odborníkom v príslušnom štátnom orgáne (ŠÚKL, Európska lieková agentúra) predložiť kompletnú dokumentáciu o výrobe, klinických štúdiách, účinnosti a možných nežiaducich účinkov.

Výživový doplnok

• Potravina

Výživové doplnky sú potravinami na doplnenie prirodzenej stravy. Ako napovedá ich názov, majú obohacovať a dopĺňať bežnú stravu napríklad o vitamíny, enzýmy, minerály a podobne. Výživové doplnky však nie sú určené na liečenie ani prevenciu a tieto vlastnosti im nesmú byť zo zákona pripisované.

• Nie je bez rizika

Každý výživový doplnok musí preukázať zdravotnú nezávadnosť. To však neznamená, že jeho užívanie je bez rizika. Zaradenie výživových doplnkov do stravy je iba jej zmenou. Tá nemusí byť dostatočná, ak si zdravotný stav vyžaduje liečbu, a nie iba zmenu stravy.
V metodických pokynoch pre liečbu CHŽO sa odporúča mikronizovaný diosmín s hesperidínom v lieku s klinicky overeným účinkom, ktorý vám predpíše váš lekár. Tento liek zvyšuje venózny tonus, zlepšuje lymfatickú drenáž a chráni makro a mikrocirkuláciu krvi. Pôsobí proti zápalovému procesu v chlopniach žíl a žilových kapilár počas CHŽO.

Mikronizovaný diosmín s hesperidínom je jediný venoaktívny liek, ktorý má komplexný mechanizmus účinku – pôsobí súčasne na tri dôležité oblasti liečby CHŽO: žilový systém, lymfatický systém a mikrocirkuláciu.

Kompresívna terapia

Je základnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých typov prevencie a liečby CHŽO. Používajú sa bandáže alebo medicínske kompresívne pančuchy.

Bandáže sa rozdeľujú podľa materiálu a elasticity na dlhoťažné, krátkoťažné a tuhé. Väčšinou sa aplikujú školeným personálom.
Kompresívne pančuchy sú komerčne vyrábané zdravotné pomôcky, ktoré sa delia podľa viacerých kritérií. Sú výhodné najmä vo fáze hojenia a neskôr ako prevencia opakovania ochorenia. Stlačením povrchových žíl sa bráni ďalšiemu šíreniu zápalu do hlbokého žilového systému a docieľuje sa zrýchlenie prúdu krvi v hlbokých žilách.

Sklerotizačná a chirurgická liečba

Pri sklerotizácii sa pod sonografickým dohľadom dáva do postihnutej žily sklerotizačná látka vo forme peny, ktorá pôsobí toxicky na časti žilovej steny a vyvolá zaniknutie priesvitu žily. Chirurgická liečba sa vykonáva v lokálnej anestézii po predoperačnom sonografickom zmapovaní. Výber operačnej metódy závisí od viacerých kritérií. K sklerotizácii i chirurgickej liečbe sa pristupuje až po vyšších štádiách ochorenia na základe dôkladných vyšetrení u odborného lekára – angiológa či angiochirurga.

 

Zmena životosprávy a životného štýlu

Základnou liečebnou metódou je ovplyvňovanie rizikových faktorov vzniku a rozvoja CHŽO – obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybovej aktivity, dlhého státia, nosenia nevhodného šatstva a obuvi, zlého zloženia stravy atď. Vhodné sú športy, kde sa kombinuje rytmický pohyb členkov s prácou lýtkových svalov – turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, tanec a plávanie. Negatívny vplyv na ochorenie má tenis, zjazdové lyžovanie, futbal, vzpieranie a box – pri predispozícii ochorenia by sa mali vykonávať len v kompresívnych pančuchách.

Fyzikálna liečba a liečebná rehabilitácia

Cieľom je zlepšiť funkciu lýtkových svalov a zredukovať nadmernú hmotnosť. Špeciálne cviky sa robia v horizontálnej polohe na chrbte i postojačky vo vertikálnej polohe. V prípade závažnejších štádií sa odporúča kvôli zhoršenému lymfatickému odtoku aj manuálna či prístrojová lymfodrenáž a tiež vákuová kompresná terapia. Horúce bahno či voda sa neodporúčajú.

 

 

Prevencia rozvoja chronického žilového ochorenia

1. Obmedzte dlhé státie a sedenie. Ak už musíte počas dňa dlho sedieť či stáť, robte si krátke prestávky, prejdite sa, či aspoň krúžte nohami v členkoch.
2. Hýbte sa. Venujte sa vhodným športom, pri ktorých sa rytmicky hýbe členkový kĺb v kombinácii so prácou svalov lýtka (turistika, beh, plávanie). Vyhnite sa nevhodným pohybovým aktivitám (zjazdové lyžovanie, futbal, tenis).
3. Udržiavajte si hmotnosť. Dbajte na vhodné zloženie stravy, mala by obsahovať dostatok vlákniny a menej nasýtených tukov. Dodržiavajte tiež pitný režim, predchádzajte tak zápche a obezite.
4. Noste voľné oblečenie. Tesné odevy, najmä korzety a úzke nohavice a sukne tlačia na žily a bránia žilovému návratu.
5. Nenoste obuv s vysokými opätkami, ani bez opätkov. Ideálna obuv je s nízkymi, 3 – 4 centimetrovými opätkami, ktorá poskytuje dostatočný tlak k podpore žilového návratu.
6. Sprchujte si nohy chladnou vodou. Teplo je absolútne nevhodné pri problémoch so žilami. Vyhýbajte sa saune, opaľovaniu i horúcim kúpeľom.
7. Dodržiavate pokyny lekára. Neberte vaše ťažké nohy na ľahkú váhu. Nie je to banalita a drobné zväčšené žilky nie sú iba kozmetický problém. Naučte sa, ktoré aktivity vaše ťažkosti zhoršujú a čo Vám naopak pomáha. Vhodná liečba a zmena životného štýlu Vám pomôže zabrániť rozvoju ochorenia.

 

Autor: Hnutie za zdravé nohy