Postihnutý týmto ochorením má zvyčajne problémy s pamäťou, s vykonávaním bežných každodenných činností, ale tiež so správaním. Tieto symptómy ochorenia sa každým dňom zhoršujú. V plnej miere postihnutému jedincovi ovplyvňujú bežne zabehnutý život, úplne ho zbavujú nezávislosti, čím sa stáva závislým od pomoci iných.

Najčastejšie pomáhajú a o postihnutého sa starajú najbližší príbuzní, čo je pre nich veľkou fyzickou i emocionálnou záťažou. Ani v dnešnej vyspelej dobe nie je známe, prečo táto choroba vzniká, lekári poznajú iba jej priebeh.

Ochorenie priamo súvisí so stratou mozgových buniek (neurónov), ukladaním beta-amyloidu v mozgových cievach a rozvíjaním neurofibrilných zväzkov. Tieto zväzky (uzlíky) narúšajú tok impulzov, ktoré neuróny medzi sebou prenášajú. Ak sa impulzy správne neodovzdávajú, narušuje sa myslenie, pamäť a taktiež i reč. Ako príčinou tohto ochorenia sa udáva genetická predispozícia, nízke namáhanie pamäte, fajčenie a alkoholizmus, ale ani jedna zo spomínaných alternatív nebola vedecky potvrdená.

U každého jedinca sa táto choroba vyvíja a prejavuje inak, v inom časovom období a nemusia sa prejaviť všetky symptómy ochorenia.

Symptómy sa objavujú postupne v priebehu niekoľkých rokov, preto je dobré poznať jej jednotlivé štádiá. Medzi prvé príznaky patrí zábudlivosť a občasná mierna zmätenosť, tu by už mal človek zbystriť, sledovať sa a je úplne v poriadku navštíviť lekára a požiadať o vyšetrenie. 

Udávajú sa tri štádiá ochorenia

1. Ranné (mierne) štádium - väčšina ľudí môže vykonávať určité množstvo denných aktivít. V tomto štádiu sú najmä kognitívne zmeny, jedná sa o poškodenie krátkodobej pamäti, postihnutý je neschopný pamätať si nedávne udalosti či mená, často sa nevie vrátiť na miesto z ktorého odišiel napríklad aj domov, stráca vecí v domácnosti, jeho schopnosť organizácie a rozhodovanie je veľmi slabá, má ťažkosti s bežným rozhodovaním, trpí poruchou vnímania času a priestoru, schopnosť učiť sa je nenávratne preč.
2. Stredné štádium - má obmedzené schopností vykonávať bežné každodenné činnosti, ako je udržiavanie osobnej hygieny, ťažkosti s obliekaním, problémy s udržaním moču (inkontinencia), s rozpoznávaním členov rodiny, ťažkosti s vyjadrovaním sa a pochopením druhých. Nastupujú poruchy rovnováhy a neisté pohyby, často sa stáva, že takýto človek je úplne pripútaný na lôžko.
3. Silné (neskoré) štádium - často vyžadujú kompletnú pomoc pri každodennej starostlivosti, pri jedení, pri chôdzi, pri vstávaní a tiež pri použití toalety. Opätovne chytanie a hladkanie vecí, oveľa častejší spánok. Jeho psychika je značne poškodená, zmeny správania sú spoločensky nevhodné, podráždenosť, agresivita, depresie, poruchy nálady a často spojené s halucináciami.
Pre rodinu a jeho blízkych je veľmi ťažké vyrovnať sa s týmito zmenami, možno aj to je dôvod, prečo sú ľudia s Alzhaimerovou chorobou pomerne často umiestňovaní do ústavnej starostlivosti.

Alzheimerova choroba nie je v súčasnej dobe liečiteľná. Je možné, len oddialiť príznaky ochorenia a dočasne spomaliť jej nástup, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu ochorenia a nástupu demencie.
Ak ste postrehli, že mávate výpadky pamäti, ktoré vám znepríjemňujú každodenný život, ťažkosti s plánovaním a riešením problémov, zisťujete že ste dezorientovaný v priestore a čase, máte problém s dokončením bežných domácich a pracovných činností, hľadáte slová pri hovorení a písaní, strácajú sa vám vecí, ktoré neviete nájsť, máte problém vybaviť si predchádzajúce činnosti, trpíte bez príčiny častými zmenami nálady, máte pocit, že sa vám mení osobnosť, ustupujete zo spoločenského života a jeho aktivít, taktiež strácate záujem o veci a ľudí, z ktorých sa predtým tešili... v takomto prípade je potrebné navštíviť lekára na identifikáciu príznakov ochorenia a ich závažnosti.
Diagnostika ochorenia zahŕňa skúmanie symptómov a komplexné lekárske vyšetrenie. Ak sa choroba potvrdí, lekár pacientovi nasadí lieky. Tie potláčajú symptómy a čiastočne zlepšujú stav pacienta. Čím skôr sa choroba rozpozná, tým skôr je možné začať s liečbou a tým aj zmierniť rýchlosť ochorenia.

Domáca prevencia

Základom je zdravé stravovanie bohaté na živiny, ktoré prospievajú a vyživujú mozog. Zvýšte vo svojom jedálnom lístku prísun omega 3 a omega 6 mastných kyselín (losos, pstruh, sardinky, tuniak), taktiež vitamín A (mrkva, špenát, paprika, vajíčka), E (lieskové oriešky, mandle), B6, B12 kyselinu listovú, zaraďte veľa ovocia a zeleniny a taktiež šťavy z nich. Vitamíny, antioxidanty (čučoriedky) a plody s vyšším obsahom vitamínu C (citrusové plody, zelená listová zelenina) rôzne druhy semienok sezamové, tekvicové, slnečnicové, svojím zložením napomáhajú lepšiemu fungovaniu mozgu. Taktiež kurkuma, rozmarín a huba reishi sa používa ako prevencia proti vzniku tejto zákernej chorobe. Ženy by mali do jedálnička zaradiť sóju a sójové výrobky, ktoré ich chránia pred vznikom Alzheimerovej choroby v období po menopauze. Znížte na minimum prísun nezdravých mastných kyselín.

Odporučané čaje sú: ginko biloba, šalvia, žihľava, púpava, zelený čaj, vŕba, alebo ženšen.
Nezabúdajte na pohyb je veľmi dôležitý najmä na čerstvom vzduch a slnku. V ranných hodinách zo slnečného žiarenia načerpáte melatonín, ktorý pomáha večer zaspávať. Spánok je tiež dôležitý pre správne fungovanie mozgu. Zaraďte si akýkoľvek pohyb vhodný pre váš vek, nemusí to byť len ranná prechádzka, čo tak napríklad joga alebo iný pohyb primeraný vášmu veku.

Rebecca